Ako naučiť psa privolanie?

Privolanie

Tento povel je veľmi dôležitý a mal by ho ovládať každý pes, bez ohľadu na veľkosť. Povedala by som, že je to najdôležitejší povel zo všetkých ( a v našom prípade aj najťažší  ). Privolaním psa na povel, sa dá predísť mnohým problémom. Napríklad nežiadúcemu stretnutiu s cudzím psom alebo s ľuďmi, ktorí prechádzajú okolo vás. Často sa stáva, že majitelia malých psov tento povel (a aj ďalšie) ignorujú, lebo ich psík je malý a nikomu neublíži. Tu si treba dávať veľký pozor na to, ku akému psovi váš miláčik pobeží. To, že váš psík neublíži, neznamená, že ten druhý je taký istý. Stačí, že sa bude chcieť aj veľký pes hrať, "čapne" malému psovi po hlave a problém je na svete. Nie je to sranda a keďže sme zodpovední majitelia, musíme rešpektovať aj ostatných psov a ich pánov.

Rada by som vám priblížila ako naučiť privolanie a čo všetko je k tomu potrebné. Samozrejme, každý z vás si môže nájsť vlastný spôsob, alebo zdokonaliť jeden z nasledujúcich.

Čo je potrebné vedieť?

1. Povel

Mali by ste si vybrať JEDEN povel, ktorý budete používať na privolanie svojho psa. ( ja používam povel "KU MNE!"), ale každý si môže vybrať povel, ktorý mu vyhovuje. Ako napríklad : Poď sem!, Hybaj!, atď. Dôležité je, že tento slovný povel by sa nemal meniť, čiže ak sa sami so sebou dohodnete, že budete používať povel "Ku mne!" , tak by to takto malo ostať už navždy. Inak psa viac popletiete, než naučíte.

2. Stopovačka

Na začiatku by bolo dobré trénovať na stopovačke. Stopovačka je dlhé vodítko ( 5m, 10m, 15m) - naozaj veľmi dlhé a na obyčajných prechádzkach veľmi nepraktické. 

3. Motivácia

Budete potrebovať niečo, kôli čomu za vami pes príde a bude mať o vás záujem. Čiže motiváciu. Každý majiteľ by mal vedieť, čo najviac motivuje jeho psíka. Niektoré psy sa idú zblázniť za hračkami a urobia čokoľvek, aby ich získali. No s inými to ani nepohne. Iné sa lepšie učia pri odmeňovaní pamlskami. Je vhodné vybrať pamlsky, ktoré vaš psík nemá každý deň (mali by byť malé a mäkké). Aspoň na začiatok.

4. Nálada

Najdôležitejšia vec, ktorú budeme potrebovať sa nedá kúpiť a to je dobrá nálada. NIKDY, ale naozaj NIKDY so psom netrénujte, keď ste nahnevaní, vystresovaní, podráždení, smutní alebo sa niekde ponáhľate a chcete psa rýchlo niečo naučiť. Pes musí vedieť, že ste "v pohode", že vám môže veriť. A vedzte, že psa neoklamete v tom, ako sa cítite. Váš pes má vo vás dôveru a očakáva človeka, ktorý je dobre naladený, človeka, o ktorého sa môže "oprieť".

5. Trpezlivosť

Nikto učený z neba nespadol. Ani naše psy a ani my. Niektoré psy sa učia rýchlejšie, iné pomalšie. Na každý povel potrebujeme dostatok času. To, že váš psík povelu nerozumie, nie je jeho vina. My sme tu na to, aby sme našim psom ukázali čo od nich chceme. Oni sa snažia nám vyhovieť. Povely treba opakovať, ale netreba to preháňať aby to psa neprestalo baviť.


Ako sa povel "ku mne" učí v praxi ?

Poznám 2 spôsoby ako to psa naučiť. (určite je ich aj viac)

1. Pokiaľ ste na prechádzke sami a rozhodli ste sa naučiť psa práve povel "ku mne" budete potrebovať stopovačku, pamlsky a dobrú náladu.
- na stopovačke sa pes môže voľne pohybovať.
- zavoláme na psa menom a vyslovíme povel "ku mne" (rázne a tak aby to pes počul, ale netreba po psovi kričať ). Povel vyslovíme iba RAZ.
 

Ak sa psík na vás pozrie, začnite cúvať a ak máte pamlsok alebo hračku tak ho psovi ukážeme (môžte pri tom poskakovať smerom od psa, aby ste pre neho boli zaujímavejší, nieže tam budete len stáť a čakať, že za vami s radosťou pobeží )

- pokiaľ psík nejaví záujem po oslovení, potiahnite vodítko tak, aby si vás všimol. Mal by to byť rýchly, jemný ťah. NIE prudké trhnutie. Iba aby ste tým psovi povedali "haló, tu som." Samozrejme inú silu budú používať majitelia malých psov a majitelia veľkých psov.
- VŽDY,  keď k vám pes príde, nasleduje odmena. Nadšením v žiadnom prípade šetriť netreba. Psík s vami spolupracoval a to bolo cieľom.


2. Pokiaľ nie ste na prechádzke sami 
- poproste parťáka, aby vám psa podržal a vy odkráčajte tak, aby vás pes videl. Nemusí to byť ďaleko. Na začiatok bude stačiť cca 5-6m ( nieže odídete 50m od psa  )
Môžte poskakovať, aby ste boli znova zaujímavejší a pes bude mať záujem vás nasledovať. Otočte sa smerom k psovi a vyslovte povel "ku mne." Uistite sa, že sa psík na vás pozerá. Potom kamoš pustí psa. Tak isto ako v prvom prípade, veselo cúvajte a podporujte psíka pamlskom alebo hračkou. Keď príde, tak zase vychváliť, aby vedel, že urobil niečo správne.

Keď nepríde? Tak máte problém.
Keby náhodou neprišiel, nebehajte po psa (bude to brať ako hru a začne utekať).  Pokračujte v cúvaní a volajte jeho meno s nadšením v hlase. (Snáď to zaberie. Pokiaľ nie, dúfam, že ste dobrí bežci )

Veľmi dôležitá vec je, nepreháňať to s tréningom. 10-15 minút 2-3x denne na naučenie nov ého triku bude úplne stačiť. Chceme aby to naše psy bavilo, nechceme ich odradiť.

Chyby pri učení privolania

- nepoužívame len jeden povel (jeden povel = jeden cvik)
- ničnerobenie (pre psa to má byť zábava, nie nuda. Radi sa naháňajú a pohybujúce predmety sú omnoho lepšie ako statické)
- nedostatočná pochvala (ak urobil pes niečo správne, pochvala musí byť za každých okolností)
- utekáme za psom, keď nepríde na povel (toto má väčšinou nežiadúce účinky - pes začne na povel “ku mne” zastavovať ďalej od nás, aby sme ho nemohli chytiť a berie to ako hru)
- trest (nikdy psa netrestáme!!! Keď urobí niečo zlé, vrátime sa o krok späť a opakujeme)
- očakávame výsledky pri prvom tréningu (nie vždy je to tak, väčšinou pes potrebuje viac času)
 

My sme povel "ku mne" trénovali dlho a môžem povedať, že ho ešte stále zdokonaľujeme. Aj keď ho Dusty pochopil hneď v prvý deň, pachy okolo boli dôležitejšie, tak kým prišiel, trvalo to dlhšie. Nebojte sa, aj ja som za ním niekoľkokrát behala pár kilometov.  Dnes už viem, kde som robila chyby a čo by som teraz urobila inak a lepšie. Stále sa obidvaja učíme.  Niekedy mám problém ho privolať, keď ideme okolo ľudí, ale každým razom sa to lepší. Od utekajúceho zajaca privolanie zvláda na jednotku s hviezdičkou.

Naše prvé učenie privolania sa neskončilo podľa mojich očakávaní.
Nemala som stopovačku, takže sme trénovali len tak, navoľno...CHYBA!! Prišli sme na lúku, prvých pár privolaní sme si vyskúšali na vodítku. Veľmi dobre pochopil, o čo mi ide, a bol motivovaný pamlskami. Myslela som si, že sa nič nemôže stať a všetko pôjde “ako po masle”. Ďalšia chyba! Prvých pár minút to tak aj vyzeralo, ale potom mi napadlo, žeby som to posunula na vyšší level a išla som sa skryť za strom. No mala som to urobiť tak, aby Dusty videl aspoň to, ktorým smerom idem. No nie, ja som sa mu naozaj skryla a on netušil kde som. Videla som ako behá po kopci, smiala som sa a pískala na neho.(moj hlas sa odrážal od farmy oproti, tak bol Dusty zmätený). Naozaj som si myslela, že použije svoj nos a bude ma hľadať. Smiech ma prešiel, keď som ho videla ako sa posavil, zavetril a už ho nebolo. Jediná cesta, ktorú poznal, bola cesta na lúky a domov (na naše lúky vedie len jedna cesta). Myslel si, že som odišla domov, bez neho, asi nadzvukvou rýchlosťou. Presne tak rýchlo som za ním behala, keď som zistila, že šprintuje domov.  Nepomohlo ani zúfalé kričanie, lebo môj hlas sa odrážal od budov farmy a ten blázonko si myslel, že som naozaj odišla. Keď som tam dobehla, zadýchaná ako po maratóne, musela som ho hľadať. Chudák, bol celý vydesený, čo sa vlastne stalo. Našla som ho pri kravách. Ale našla som ho!!! To bolo pre mňa vtedy hlavné.
 

Ponaučenie:
Začínajte vždy po malých krokoch, aby mal pes čas pochopiť, čo od neho chceme. Nikdy ho nenechávajte samého v situáciách, kde môže spanikáriť.
A hlavne, keď ste na druhej prechádzke s novým šteniatkom, neskrývajte sa mu za strom keď vás nevidí!

Držím palce všetkým, ktorí sa odhodlajú na tento povel. Nie je zložitý, ale treba ho dobre naučiť, aby bol účinný.