Poďakovanie

 

Išli sme do útulku do Senice po Goliáša – rozhodli sme sa zobrať ho do dočasky, keďže vonku boli veľké mrazy, útulok prosil o pomoc a nik sa nehlásil. Prišli sme, naložili sme ho do auta a plní obáv a strachu vyrazili domov. Priznám sa, že cestou domov som sama sebe nadávala, že čo to robím...taký veľký a starý pes a čo bude s mojimi psami a ako to zvládneme...no milión myšlienok.

 

Ten rok mnohí poznáte – často som dávala príspevky o tom, ako žijeme a fungujeme, aký je Goliáš, ako sa spoznávame a zvykáme si na seba. Zvykli sme si však na seba natoľko, že keby som ho dala preč, ublížila by som mu. Zlomila by som mu srdce. A tak Goliáš ostal u nás. Navždy navždy.

Foto: Andrea Princová

Dnes?

Dnes sa chcem poďakovať tomu, kto ho vyhodil a nechal ho napospas osudu. Ďakujem. Nebyť jeho, nemáme Goliáša. Nebyť jeho, naďalej dočaskujem šteniatka a žijem ten svoj život. Goliáš ten môj zmenil. Neurobil zo mňa lepšieho človeka, ale zmenil ma v menej lenivého, menej sebeckého a menej egoistického. Starostlivosť nevypisujem, to je samozrejmosť. Nebyť však jeho, sedím doma.

 

 

Teraz?

Teraz každý jeden deň – dážď, nedážď, čas, nečas, slnko, neslnko, kalamita, nekalamita – skoro ráno, podvečer hodinová prechádzka. Či sa mi chce, nechce, je to už jasné. Ani to vlastne už neexistuje, že sa mi nechce – je to samozrejmosť, niečo ako dýchať vzduch, že my ideme von… Milujem naše prechádzky. Ľudia nás už poznajú. On, taký velikán a ja také drobátko pri ňom. Vyvolávame úsmev na tvárach ľudí…

 

Viac sa mu venujem. Viac ako tým našim štvornoháčom. Pretože si uvedomujem, že mali to šťastie a žijú roky svojho života u nás. Goliáš iba posledný rok. Neviem kde a ako žil, tak sa aspoň teraz snažím, nech ten jeho je pre neho šťastný a plný lásky. Chcem mu vynahradiť to, čo predtým nemal a nepoznal.

Foto: Andrea Princová

Záver venujem priamo Goliášovi

Predovšetkým to meno – neviem, kto ho tak pomenoval, ale výstižnejšie meno nemohol navrhnúť. Obor s nežným srdcom.

 

Goliáš? Je to to najúžasnejšie stvorenie na tejto planéte. Srdce na štyroch labkách. Je zjavné, že si uvedomuje, že je milovaný. Pretože s takou vďačnosťou, oddanosťou, pokorou, trpezlivosťou a poslušnosťou som sa ešte nestretla. Je môj tieň. Kde ja, tam on. Chodí za mnou po dome a stráži si ma. Niečo šuchne, zdvihne hlavu a ako prvé pozrie na mňa, že čo ja na to… Keď sa bojí, oporu hľadá tiež u mňa...áno, i on sa dokáže báť. Visí na mne pohľadom a oči má iba pre mňa.

 

Zjavne som „jeho všetko“.

 

Tak bezhranične ľúbi, bez nárokov a podmienok, mám pocit, že keby mohol, dýchal by za mňa. No i ja za neho. Keď spí, sedím a pozorujem ho. Ako leží na gauči, oddychuje, ako sa mu dvíha hruď, keď dýcha. Keď má sny, hladím ho a ukľudňujem. Dívam sa na neho a snažím sa vryť si navždy do pamäte jeho zjav, jeho majestátnosť a mohutnosť. Krásny tvar hlavy, nádherné, niekedy smutne pôsobiace oči, ňufák, uši. Skúmam jeho jazvy a rozmýšľam, kde a ako k ním prišiel - tak veľmi to všetko na ňom milujem. Vychutnávam každučký jeden moment s ním. Pretože viem, že náš čas nie je nekonečný. A tak som vďačná za každý jeden deň, hodinu, minútu i sekundu...

 

 

„Požehnaný je človek, ktorý získal lásku starého psa.“

- Sydney Jeanne Sewardová

 

Je to pravda. Som. Podarilo sa mi získať bezhraničnú lásku starého psa.

 

Ďakujem.

 

 

Bruno ti odporúča:

8 známok o tom, že tvoj pes sa cíti byť ignorovaný

Staroba nie je choroba. Poradíme ti, ako sa správne postarať o psieho starčeka

Má tvoj pes málo energie? Toto mu môže pomôcť!

Stres u psa. Čo spôsobuje a ako proti nemu bojovať?

 

Nezabudni sa zaregistrovať medzi nás, milovníkov, majiteľov, priateľov a obdivovateľov psov. Tvoja registrácia ti môže priniesť veľa výhod. Nielen že budeš vždy v obraze a informovaný čo sa deje v psom svete, prečítaš si v našom blogu veľa poučných článkov, ktoré ti pomôžu viac porozumieť svojmu psovi a navyše sa môžeš zapojiť do našich súťaží. Stačí sa len ZAREGISTROVAŤ TU!