Ako prítomnosť psa v rodine pozitívne ovplyvňuje vývoj dieťaťa?

Pes v rodine hrá dôležitú rolu pri správnom psychickom, ale aj fyzickom vývoji dieťaťa. Dokáže pozitívne ovplyvniť nielen náladu dieťaťa, ale aj jeho poznávacie schopnosti či zodpovednosť za jeho prvé nepatrné činy. Viac sa dozvieš v článku.

Ako prítomnosť psa v rodine pozitívne ovplyvňuje vývoj dieťaťa?
Zdroj foto:
21877
Reklama

Ako prítomnosť psa v rodine pozitívne ovplyvňuje vývoj dieťaťa?

 

V súčasnosti sa domáce zvieratá stávajú bežnou súčasťou takmer každej domácnosti. Či už ide o škrečka, papagája, mačku, alebo psa, deti sú z domáceho miláčika vždy nadšené. Avšak vedel si, že napríklad prítomnosť psa v rodine môže mať pozitívny vplyv na vývoj dieťaťa? Nielen fyzický či sociálny, ale aj emočný a kognitívny vývoj dieťaťa môže byť silne ovplyvnený existenciou psa v jeho každodennej blízkosti.

 

Pes podporuje u dieťaťa aktívny pohyb a precvičovanie jemnej motoriky

Prechádzka so psom alebo šantenie na dvore spojené s hádzaním lopty sa stáva prirodzeným cvičením pre dieťa. Tiež je to skvelý spôsob, ako dostať dieťa nenútene von z domu.

Jemné motorické zručnosti si dieťa môže precvičiť napríklad tým, že mu umožníte nabrať krmivo pre psa alebo naliať čerstvú vodu do misky.

 

 

Pes ťa akceptuje takého, aký si, čo je silný prejav jeho sociálneho vnímania

Pes je často pre deti úžasným sociálnym spojivom. Ak sa jedno dieťa hrá so svojím psom, druhé dieťa s ním jednoduchšie nadviaže vzťah. Prítomnosť zvieraťa spôsobí to, že deti sú smelšie a komunikatívnejšie. Preto je pes veľmi dobrou pomôckou pre deti, ktoré ťažšie nadväzujú priateľstvá s rovesníkmi.

 

 

Prevzatie zodpovednosti o starostlivosť psa do vlastných rúk pomáha dieťaťu budovať jeho sebavedomie

Pes v rodine uľahčuje rôzne aspekty emočného vývoja, ako je sebaúcta a zmysel pre zodpovednosť. Samotný pes však nie je ten objekt, ktorý učí dieťa zodpovednosti. Zodpovednosti učia rodičia, avšak pes je fantastický prostriedok pre jej plnenie.

Na rôzne stupne zodpovednosti musí dieťa dosiahnuť určitý vek. Napríklad vo veku troch rokov môže pomôcť s plnením misiek jedlom. V piatich sa dokáže postarať o srsť psíka alebo sa s ním môžete pokúsiť vyčistiť jeho miesto. Približne v desiatich rokoch dokáže dieťa samostatne chodiť na prechádzku so psom. Z hľadiska bezpečnosti je veľmi dôležité, aby sa úlohy týkajúce sa starostlivosti o psa zadeľovali dieťaťu primerane s jeho vekom.

 

 

 

Chuť dieťaťa vzdelávať sa o svojom obľúbenom zvieratku podporuje jeho kognitívny vývoj

Postupne, ako deti rastú, prejavujú stále viac záujmu o nové informácie. V tomto smere ich môže začať zaujímať konkrétny druh zvieraťa alebo v našom prípade konkrétne plemeno psa. Je dobré, ak sa dieťa túži vzdelávať a ty ho dokážeš podporovať a usmerňovať. Čítanie, pýtanie sa a hľadanie odpovedí podporuje poznávacie schopnosti dieťaťa.  

Ak napríklad vezmeš svoje dieťa k veterinárovi, poskytneš mu príležitosť položiť otázky odborníkovi, napríklad aj ohľadne správnej starostlivosti o zdravie jeho štvornohého miláčika. Iným spôsobom, ako je možné vyhľadávať spoločne s dieťaťom tie správne informácie, je, samozrejme, aj internet. smiley

 

 

Pes ako terapia

Medzi dieťaťom a psom sa často vytvára silné puto, ktoré stavia zviera do roly domáceho terapeuta. Zviera nikdy nesúdi človeka, preto mu môže dieťa v niektorých prípadoch veriť oveľa viac ako človeku. Zverenie detských tajomstiev domácim miláčikom môže v neskoršom veku postupne viesť k samotnej dôvere k ľudom, ktorí ich ku zvieratám priviedli.

Zaobstaranie psa ako domáceho maznáčika do rodiny by nemalo byť brané na ľahkú váhu. Záväzok starostlivosti o psa zo začiatku spadá hlavne na rodičov a nie na dieťa. Výberom vhodného psa a skvelou starostlivosťou o neho sa vám pes na oplátku zavďačí svojou oddanosťou a prívalom každodennej radosti, ktorou bude zahŕňať celú svoju rodinu.

 

 

Zdroj: sheknows.com

Foto: Kate Dobiasova Photography  + Pixabay

 

Karolína Dobiašová
Karolína Dobiašová
Približne v 12tich rokoch som sa na prvý pohľad zaľúbila do toho najškaredšieho a chovaním asi najhoršieho psa aký v nitrianskom útulku kedy bol. Hoci som vtedy o výchove psov nič nevedela, náš vzťah, ktorý trval dennodenne celé štyri roky spravil z Laryho „Pána Psa“. Od toho času viem, že fráza „Nedá sa“ u mňa neexistuje. Som nepoučiteľný, celoživotný rojko s ruksakom na chrbte a večne hlavou v oblakoch.
Reklama
Blog Fórum