Nemecký trpasličí špic (Zwergspitz, Pomeranian)
Je najmenším špicom z veľkej špicej rodinky. Je to malý pes so srdcom bojovníka. Tak ako všetky malé plemená aj pomeranian môže mať napoleónsky syndróm a to, že je malý, ho nezastaví v provokovaní aj oveľa väčších plemien.
Nemecký trpasličí špic
(Zwergspitz, Pomeranian)
Krajina pôvodu: Nemecko
Náročnosť na pohyb a čas: nízka
Využitie psa: spoločník, rodinný pes
Umiestnenie psa: interiér
Vzťah k deťom: po správnej socializácii dobrý
Vzťah k zvieratám: po správnej socializácii dobrý
Výška: od 18cm do 55cm
Nemecký špic vlčí (Wolfspitz/Keeshound) - je vysoký 49 cm s toleranciou +/- 6 cm
Nemecký špic veľký (Großspitz) - je vysoký 46 cm s toleranciou +/- 4 cm
Nemecký špic stredný (Mittelspitz) - je vysoký 34 cm s toleranciou +/- 4 cm
Nemecký špic malý (Kleinspitz) - je vysoký 26 cm s toleranciou +/- 3 cm
Nemecký špic trpasličí (Zwergspitz, Pomeranian) - je vysoký 20 cm s toleranciou +/- 2 cm
Váha: 1,9-3,4 kg
Údaje FCI:
Štandard č.97
Skupina 2: 5. Špice a primitívne plemená
Sekcia 1: Európske špice bez pracovnej skúšky
Kde sa vzal pomeranian?
Aj napriek svojej veľkosti toto plemeno vzniklo zo statných a vytrvalých severských psov. Plemeno pochádza z oblasti Pomoranska v západnej Európe, medzi dnešným východným Nemeckom a severným Poľskom. Špice sa tu chovali najmä ako pracovné psy. Vtedy ešte neboli také malé ako ich poznáme dnes. O ich „zmenšenie“ sa postaralo viacero kráľovských rodov, najmä anglická kráľovná Viktória. Jej obľúbeným psom bol pomoranský špic, ktorý bol na tú dobu neobvykle malý, no taký sa narodil. Vraj vážil iba 5,4 kg. Kráľovná ho ukázala na výstave v roku 1891 a vtedy sa začal ošiaľ. Ľudia chceli mať čo najmenšieho špica, a tak sa ho aj v chovoch snažili „zmenšovať“. Kráľovná privážala z rôznych štátov čo najmenšie jedince v rôznych farebných variáciách. Aj v chovoch sa vyberali čo najmenšie psy a za života kráľovnej sa veľkosť špica znížila o 50%.
Akú povahu má pomeranian?
Je najmenším špicom z veľkej špicej rodinky. Je to malý pes so srdcom bojovníka. Tým bojovníkom sa nemyslí to, že je agresívny, ale to, že aj na svoju veľkosť si vie štekaním obrániť svoje teritórium. Vie byť mimoriadne ochranársky voči svojmu pánovi, bude si ho chrániť. Tak ako všetky malé plemená aj pomeranian môže mať napoleónsky syndróm a to, že je malý, ho nezastaví v provokovaní aj oveľa väčších plemien. Nadovšetko miluje svojho pána a svoju rodinu. Je to lojálny pes, na ktorého sa dá spoľahnúť.
Aj keď je to malá guľka chlpov s výcvikom netreba čakať. Sú to temperamentné a veľmi inteligentné psy, ktoré vedia byť bez správneho výcviku neposlušné a pre deti nebezpečné. Výcvik nie je náročný, sú to veľmi chápavé psy. Pokiaľ máš príliš uštekaného jedinca, s odnaučením častého štekania treba začať už v rannom veku. Hry a prechádzky by mali byť samozrejmosťou, aby tento trpaslík vyničil nadbytočnú energiu.
Starostlivosť o srsť
Jeden až dvakrát do týždňa sa srsť vyčesáva nie príliš hustým hrebeňom, aby sa predišlo poškodeniu podsady. Srsť nie je potrebné strihať. Mierna úprava je v poriadku, ale nemali by sa robiť žiadne radikálne strihy, pokiaľ má psík zdravú pokožku. Uši, chvost aj telo sa zastriháva doguľata, hlavne výstavné jedince.
Nikdy by sa nemali HOLIŤ!!! Pri vyholení pomeraniana možeš poškodiť srsť tak, že už nikdy nebude taká krásna a nadýchaná ako predtým.
Foto: ipet photo
Bruno ti odporúča:
Ak už máš doma tohto zaujímavého psa, pochváľ sa jeho fotkou v rozšírenom profile! Zaregistruj sa medzi milovníkov psov a buď vždy informovaný. Tvoja registrácia ti môže priniesť veľa výhod. Nielen že budeš vždy v obraze a informovaný čo sa deje v psom svete, prečítaš si v našom blogu veľa poučných článkov, ktoré ti pomôžu viac porozumieť svojmu psovi a navyše sa môžeš zapojiť do našich súťaží. Stačí sa len ZAREGISTROVAŤ TU!
